Vetranie – súčasť projektu
Súčasťou projektu rodinného domu je napr. aj riešenie elektroinštalácie a technických zariadení, medzi ktoré patria aj vykurovanie a vetranie. Napriek tomu sa v praxi často stáva, že v niektorých projektoch nie je ani zmienka o vetraní, chladení alebo odvlhčení priestorov. Tieto problémy sa potom riešia dodatočne, núdzovo a s vyššími finančnými nárokmi, aké by boli potrebné v pôvodnej projektovej príprave. Úlohou vetrania bytov je zabezpečiť optimálnu kvalitu prostredia – t. j. zabezpečiť výmenu vzduchu všetkých priestorov bytu s dostatočnou intenzitou a splniť hygienické požiadavky, ktoré budú garantovať komfort užívateľov bytu. Tradičné spôsoby vetrania bytových domov založené na prirodzenom vetraní oknom a na prirodzenom a nútenom podtlakovom šachtovom vetraní však v mnohých prípadoch nespĺňajú hygienické ani energetické hľadisko.
Úloha vetrania
V súčasnej výstavbe sa uplatňujú tesné transparentné a obalové konštrukcie s lepšími tepelnotechnickými vlastnosťami, ktoré výrazne znižujú infiltráciu a neumožňujú spoľahlivé odvádzanie škodlivín produkovaných v byte. Takéto utesnenie budovy bez alternatívneho zvýšenia prietokov vzduchu zhoršuje vnútornú klímu a zvyšuje koncentráciu škodlivín v priestore. Problémy môže spôsobiť aj vlhkosť produkovaná v bytoch, ktorá v kombinácii s nedostatočným vetraním vytvára priaznivé podmienky na vznik plesní a choroboplodných zárodkov. Systémy prirodzeného šachtového vetrania neumožňujú dostatočné vetranie bytu najmä v období, keď je znížené alebo celkom vylúčené pôsobenie meteorologických faktorov. Prirodzené vetranie otvorenými prieduchmi a netesnosťami ovplyvňujú sila vetra a rozdiely teplôt medzi exteriérom a interiérom budovy. Pri nútenom podtlakovom vetraní a búrlivom počasí je výmena vzduchu veľká a môžeme ju pociťovať ako prievan, pri bezveternom počasí je výmena vzduchu nedostatočná. Tepelné straty pri takomto vetraní sú pomerne vysoké a nedajú sa regulovať. Na optimalizáciu vetrania i tepelných strát treba zabezpečiť definovaný odvod i prívod vzduchu do priestorov bytu. V správnom technickom riešení systému bytového vetrania treba zabezpečiť optimálny pohyb vetracieho vzduchu priestorom. V rozbore pohybu vzduchu rozlišujeme dva druhy pohybu vzduchu: pohyb vetracieho vzduchu v miestnosti a pohyb vetracieho vzduchu v byte. V systémoch prirodzeného vetrania je tvorba optimálneho pohybu vzduchu dôležitá pre správnu funkciu vetrania, pri nútenom vetraní má vplyv na minimalizovanie energetických strát a optimálnu tvorbu klímy v interiéri.
Pohyb vetracieho vzduchu v miestnosti
Pri tvorbe optimálneho obrazu prúdenia vzduchu v miestnosti a požadovaných parametrov vnútornej klímy je potrebná dobrá súčinnosť vetracieho a vykurovacieho systému. Tieto dva systémy sa navzájom dopĺňajú. Prívod vzduchu do miestností môže byť integrovaný v okennej konštrukcii alebo ho možno vyriešiť osadením privetrávacieho prvku pod parapet okna. Toto riešenie zaručuje, že v čase, keď čerstvý vonkajší vzduch dosiahne zónu interiéru, už nie je studený a nepríjemný.
Pohyb vetracieho vzduchu v byte
Okrem riadenia pohybu vzduchu v každej miestnosti je dôležité aj riadenie pohybu vzduchu v celom byte. Ak predpokladáme, že v byte sú priestory, ktoré nemajú rovnaké požiadavky na kvalitu privádzaného vzduchu, treba miestnosti odstupňovať podľa ich nárokov na kvalitu vzduchu. Jednotlivé miestnosti v byte roztriedime na priestory s vyššou požadovanou kvalitou (prioritné) a priestory s nižšou požadovanou kvalitou vzduchu (sekundárne). Toto roztriedenie závisí od účelu miestností a charakteru prevádzky v nich: 1. miestnosti určené na pobyt užívateľov bytu (obytné miestnosti) vyžadujú primárny prívod vzduchu, 2. miestnosti ako napr. chodby sa vetrajú vzduchom, ktorý cez ne prechádza, 3. miestnosti, ako sú napr. kuchyňa a hygienické zariadenia, vetrajú sa podtlakovým spôsobom (odvodom vzduchu), čím sa zabráni šíreniu zápachov do ostatných častí bytu.
Nútené mechanické vetranie
Pri nútenom vetraní sa vetrací efekt dosahuje ventilátormi. Vetranie môže byť decentralizované, keď každý byt, resp. vetraný priestor má svoj jednotkový ventilátor alebo vetraciu jednotku. O centralizovanom vetraní hovoríme, ak sa skupina bytov (prevažne pri mnohopodlažnej zástavbe) napája na centrálnu vetraciu jednotku. Podľa tlakových pomerov v bytoch môže byť vetranie podtlakové alebo rovnotlakové.
Nútené podtlakové vetranie
Pri tomto vetracom systéme sa odsáva vopred určené množstvo vzduchu pomocou ventilátora.
V odvetranej miestnosti (WC, kúpeľni, kuchyni) vzniká mierny podtlak. Na miesto odvedeného vzduchu prúdi špeciálne určenými vetracími otvormi alebo náhodnými netesnosťami (netesnými stavebnými konštrukciami, škárami okien a dverí) vzduch z exteriéru alebo zo susedných miestností. Kvalita vetrania závisí od dĺžky prevádzky zariadenia. Množstvo vzduchu, ktoré sa v celom byte vymení, nemalo by prekročiť hodnotu 0,8 m3/h. Systém podtlakového decentralizovaného bytového vetrania: Systém tvorí zvislá rúra umiestnená v šachte, na ktorú sa v jednotlivých podlažiach napoja samostatným vetracím agregátom vetrané priestory. Rúra sa vyvedie nad strechu objektu a ukončí hlavicou, ktorá zabraňuje vnikaniu dažďa, snehu a nečistôt do vetracieho systému. V súlade s hygienickými požiadavkami sa inštalujú samostatné zariadenia pre WC s kúpeľňami a samostatné zariadenia pre kuchyne. V spodnej časti zvislej rúry je vhodné osadiť čistiaci kus. Zariadenia nainštalované v každom vetranom priestore pracujú každé samostatne. Dnes už má väčšina používaných jednotkových vetracích agregátov zabudovanú ochranu proti spätnému vnikaniu vzduchu. Výhodou takéhoto zariadenia je samostatné ovládanie chodu ventilátora, a tým aj jeho optimalizácia vzhľadom na energetickú náročnosť. Nová generácia „inteligentných“ ventilátorov riadených mikroprocesorom umožňuje snímať teplotu a vlhkosť vetranej miestnosti a po ich vyhodnotení optimalizovať ich chod. Tieto zariadenia zabezpečujú plynulé monitorovanie teploty a vlhkosti, samonastavenie bodu zapínania, majú funkciu nízkoteplotnej spätnej väzby a možno ich zapojiť
s nábehovou časovou jednotkou.
Rovnotlakové bytové vetranie
Rovnotlakové bytové vetranie charakterizuje nútený prívod upraveného vzduchu a nútený odvod rovnakého množstva vzduchu z bytu. Privádzaný vzduch možno upravovať filtrovaním, predhrievaním vo výmenníku na spätné získavanie tepla a prípadným ohrievaním. Vzduch sa privádza do obytných priestorov (spálne, obývacie izby, pracovne) a cez komunikačné priestory (chodby, predsiene) sa dostáva do priestorov, z ktorých sa odsáva (kuchyne, WC, kúpeľne). Tým sa
v obytných priestoroch vytvára pretlak a v priestoroch s odsávaním podtlak, čo zabraňuje šíreniu zápachov
z kuchyne a WC do priestorov, kde sa trvalo zdržiavajú užívatelia. Systém je nezávislý od vonkajších poveternostných podmienok a výmena vzduchu v miestnostiach má konštantne definované parametre. Najväčšou výhodou systémov bytového vetrania so spätným získavaním tepla je vyššia intenzita výmeny vzduchu v obytných miestnostiach na hygienicky prijateľnú úroveň pri súčasnom znížení energetickej náročnosti vetrania.
Nadmerné zvýšenie teploty interiérov v letnom období
V ostatnom čase sa vzhľadom na zvyšovanie vonkajších teplôt v dôsledku globálneho otepľovania najmä v obytných priestoroch s veľkými zasklenými plochami, v podkroviach a na najvyšších podlažiach bytových domov neprimerane zvyšuje vnútorná teplota. Vysoké teploty v interiéri spôsobujú tepelnú nepohodu užívateľov. Tento problém možno riešiť niekoľkými spôsobmi. Najzákladnejším princípom zníženia tepelnej záťaže bytových priestorov je stavebné riešenie objektu. Ako transparentné konštrukcie sa používajú strešné okná, okná v štítových stenách, resp. okná osadené vo vikieroch. O umiestnení, veľkosti a počte transparentných konštrukcií rozhoduje architekt, pričom tieto konštrukcie sú najväčším zdrojom tepelných ziskov z vonkajšieho prostredia. Orientácia na svetové strany, tieniace prvky a kvalita transparentných konštrukcií vo veľkej miere ovplyvňujú tepelný tok do vnútorného prostredia v zimnom, ale aj v letnom období. Tepelné zisky v zimnom období prispievajú k tvorbe tepelnej pohody a znižujú energetickú náročnosť vykurovacích systémov, ale v letnom období spôsobujú nadmerné prehrievanie priestorov, a tým kladú vyššie požiadavky na systémy vetrania a klimatizácie. Výrazný vplyv na tepelné zisky majú tieniace prvky a orientácia objektu, čo je vo väčšine prípadov dané architektonicko-stavebným riešením. Jednou z možností znižovania tepelnej záťaže sú systémy núteného vetrania a klimatizácie, ale pri ich aplikácii treba rátať so zvýšenou energetickou náročnosťou objektu. Na zabezpečenie požadovanej teploty v bytových priestoroch možno použiť systém núteného rovnotlakového vetrania s chladením alebo riešiť cirkulačné chladenie priestorov. Energetická náročnosť na chladenie pritom narastá, napr. na 3 kW chladiaceho výkonu pripadá približne 1 kW elektrickej energie. Úlohou projektanta každej odbornej profesie je optimálna voľba technického riešenia pre konkrétne podmienky. Pred podobnou úlohou stojí na začiatku projektového riešenia aj projektant vzduchotechniky. V súčasnosti už mnohé byty a rodinné domy zatraktívňujú moderné prvky bývania, ako napr. zimné záhrady či bazény. Sú to špecifické priestory, ktorým z hľadiska tvorby dobrej vnútornej klímy treba venovať mimoriadnu pozornosť.